BLAHO
______________________
↭ dekonštrukcia tvorivých postupov ↭ amputácia scén *****
* Blaho bolo.
** O tom, čo nám bráni cítiť blaho.
*** Moja terapeutka hovorí že nikdy nie je neskoro mať šťastné detstvo.
**** Existuje blaho, ktoré poznám a potom blaho, ktoré si myslím, že by som vedela prežiť.
***** Mám toľko práce vypĺňaním prázdnych miest, že nemám priestor vytvoriť niečo skutočné.
Intímny rozhovor a „ešte trochu viac“. Hnev na svet. Hnev na seba. Tanečné vystúpenie pred rodičmi. Turné Beyoncé. Zmierenie. Súcit so sebou samým. Pohladenie. Nespokojnosť so svetom. „Bezblaho“. Neblaho. Úprimnú ženskú skúsenosť. Aj ľudskú. Hľadanie. Nenájdenie. Posledná časť trilógie je objatím po emočnom rozklade a „ešte trochu viac“. Ivana Topitkalová
Cez odomykanie trinástych komnát, ale s ľahkosťou a humorom tvorkyniam vlastným - príjemne oslobodzujúca, povzbudivá, vtipná a láskavo úprimná." Alexandra Rychtarčíková
TRAILER
Text, performancia: Libuša Čižmárik Bachratá a Veronika Malgot
Réžia: Veronika Malgot
Choreografia: Libuša Čižmárik Bachratá
Dramaturgia: Marek Godovič
.png){kind=logo}
Z reflexie Dominiky Dudášovej pre e-časopis kod
Sebaironizujúca performance Blaho Veroniky Malgot a Libuše Čižmárik Bachratej skúma pojem blaha a dotýka sa detstva, ženskosti, materstva, spokojnosti a hľadania času na samu seba. Pohybová zložka performancie predstavuje aj politickú výpoveď dvoch žien, ktorým spoločnosť určuje, ako by mali vyzerať či aké pohyby sú adekvátne pre ich vek. Svojím necenzurovaným pohybom sa však vytrhávajú z týchto spoločenských noriem. Surovosť, sebairónia a tragikomickosť rozhovorov, ktoré dve ženy vedú, prispievajú k intimite diela. Dekonštruované obrazy zase odrážajú množstvo otázok a úvah a spájajú s identitami, ktoré ženy počas života zažívajú (tvorkyne, matky, dcéry, sestry, priateľky). Priznaním divadelných prostriedkov, akými sú zmeny kostýmov či to, že Veronika Malgot osvetľuje jeden z obrazov Libuše Čižmárik Bachratej (a teda stáva sa nielen autorkou a performerkou, ale zároveň aj techničkou), trefne poukazujú na neustálu ženskú snahu všetko stihnúť a dokonale napĺňať požiadavky rodín, prác či celkovo spoločnosti. Performancia predostiera aj obraz každodenného boja o čas, pokoj a vlastnú autenticitu, na ktorého konci sa v ideálnom prípade nachádza ženské blaho.