KULTÚRA KONCA
______________________
↭ monoperformancia*****
* Koniec sa neprejavil.
* * Nejako to pokračovalo, ale určite nie ďalej.
* * * Nechcieť konce, čo sú nové začiatky.
* Chcieť od A do B.
* * Ako tomu má potom človek rozumieť.
* * Ako si to pamätať.
* * Ako sa vyrovnať s blížiacim sa koncom, ktorý stále nechodí?
IMALGOT: Zvažovanie nových začiatkov pre moju rodinu, možno v Severnom Taliansku, možno s fujarou v ruke, možno v opustení minulosti - predstáv o tom, ako sa mám cítiť v materstve, partnerstve a pracovných nastaveniach v čase, keď sa na Slovensku všetko mení. Zámerne nehovorím končí a zámerne preto, lebo na to chcem prísť až na javisku.
Novinka Kultúra konca, ktorú zoskupenie Jedným dychom koncom mesiaca odpremiérovalo v Zrkadlovom háji, je zasa stelesnením aktivity a odhodlania. Keďže „nie sú peniažky“ (lebo zdeštruovaný FPU), režisérka Veronika Malgot pracovala s tým, čo mala k dispozícii a vytvorila one woman show. Vzniklo tak sugestívne dielo, ktoré poodhaľuje jej vnútro (úvahy o materstve, emigrácii, plánoch do budúcnosti), ale komentuje aj súčasný svet s čoraz nejasnejšími zajtrajškami. Malgot si ako žena činu napriek nepriazni osudu sama vytvára príležitosti, ktoré doposiaľ nemala – chcela hrať klasiku, urobiť muzikál či spievať Mariku Gombitovú, a v Kultúre konca to všetko (v istej miere) môže. Ukazuje sa ako podmanivá performerka, ktorá si publikum dokáže získať svojou úprimnosťou, ľahkosťou aj pri načieraní do hĺbok tém a nepredvídateľnosťou konania. Jej schopnosť pretaviť aj smútok, pocity konca či beznádeje do tvorivého činu je v týchto časoch vítanou inšpiráciou. BARBORA FORKOVIČOVÁ
Nad potrebou i prekážkou konca uvažovala veľmi trefne a hravo režisérka a performerka Veronika Malgot v inscenácii Kultúra konca. Je veľmi sympatické, že vo svojej monoperformancii netlačí na pocit marazmu či výčitky voči spoločnosti a moci, ale pozýva nás vypočuť si svoje vlastné úvahy. A ešte prínosnejšie je, že s týmto asociatívnym prúdom na priesečníku žena-matka-umelkyňa (no neobmedzeným len na to) sa možno myšlienkovo ľahko stotožniť. ALEXANDRA RYCHTARČÍKOVÁ
Autorka, performerka, režisérka: Veronika Malgot
Svetelný a zvukový dizajn: Juraj Čech
Dramaturgia: Marek Godovič
Realizácia vizuálu: INOTAJ
Foto: Matúš Maťufka
.png)
Jednoznačným špecifikom Malgotovej tvorby je istá forma surovej úprimnosti, ktorá môže spôsobiť diskomfort. Otvorene a pritom metaforicky hovorí aj o tabuizovaných témach, ktoré často nie sú prítomné v umeleckom ani v spoločenskom diskurze, pričom všetko vychádza z osobnej skúsenosti.
Jednotlivé obrazy nasledujú za sebou v asociačnom prúde a vzájomne sa rozvíjajú a vrstvia. Hoci to môže viesť k zahlteniu pozornosti, režisérka z nich postupne akcentuje vybrané motívy. Práve to dokáže diváka viesť v labyrinte významov, ktoré systematicky rozvíjajú nielen tému materstva, ale aj konca kultúry vo všetkých významoch, či v osobnej, spoločenskej, alebo umeleckej rovine. Malgot s dramaturgom Marekom Godovičom našli presnú mieru, aby osobná výpoveď rezonovala čo najviac, ale zároveň priniesla odľahčenie.
Najnovšia performancia Veroniky Malgot Koniec kultúry prekračuje hranice osobného zážitku. Režisérka opäť dokázala osobný príbeh pretransformovať na univerzálnu výpoveď, pričom v každej sekunde zachováva svoju vlastnú identitu. Je to dielo, ktoré nezostáva iba v súkromnej, ale prekračuje aj do verejnej sféry, a to cez metaforicky nasýtený divadelný jazyk.
Adam Nagy , pre e-časopis kod-konkretne o divadle
Foto: Matúš Maťufka